Srdcový infarkt sa môže prihodiť každému | Príčiny srdcového infarktu

Srdcový infarkt dominuje ako jedna z najčastejších príčin z úmrtí. Napriek tomu, že postihuje vekovú skupinu medzi 50-60 rokov, čoraz častejšie sa vyskytuje aj v mladšom veku. V záujme toho, aby sme sa mu s väčšou pravdepodobnosťou vyhli je dôležité poznať príčiny srdcového infarktu.


Srdcový infarkt – infarkt myokardu – nastáva vtedy, keď prúd krvi vedúci do srdcového svalu uviazne. Pokiaľ nedôjde k náprave regulérneho krvného toku, v postihnutej oblasti srdce nedostáva dostatok kyslíka a dochádza k odumretiu tkanív.  Srdcový infarkt – najmä medzi mužmi – je v svetovom meradle vedúcou príčinou smrti. Našťastie však existuje veľa spôsobov, ktorými možno v prípade srdcového infarktu ničivý proces zastaviť. Väčšina týchto metód je účinná len vtedy, keď do hodiny po objavení sa príznakov dôjde k zákroku. Nie je náhodou, že podľa štatistík zhruba polovica ľudí postihnutých infarktom prišla o život práve v dôsledku absencie rýchleho zákroku.

Proces vzniku srdcového infarktu

Vo väčšine prípadov je nepriamou  príčinou srdcového infarktu kôrnatenie ciev: prebytočný LDL-cholesterol,  (low density lipoprotein, t. j. lipoproteíny nízkej hustoty) vytvára usadeniny v koronárnych cievach, ktorých úlohou je prevážať kyslík smerom k srdcu. Lipoproteíny sa  tam nahromadia a vytvárajú stále hrubšie vrstvy.  Keď sa usadenina prelomí, na stenách ciev vznikajú mikrozranenia a dochádza k zrážaniu krvi. Môže sa stať, že takto vzniknuté krvné zrazeniny koronárnu cievu upchajú.   K srdcovému infarktu vedie aj omnoho zriedkavejšie sa vyskytujúci kŕč koronárnej cievy.  Pokiaľ je nedostatok kyslíka iba čiastočný, alebo krátkodobý, v prípade menších krvných zrazením, objaví sa záchvat anginy pectoris, spojený s bolesťami v hrudníku, ktorý však v priebehu niekoľkých minút spontánne ustúpi.  Srdcový infarkt nastáva vtedy, keď sa cieva celkom a trvale uzavrie, alebo zúži.  Vtedy dochádza k veľmi silným a neustávajúcim bolestiam v hrudníku, s vyžarovaním do ľavej ruky, alebo do lopatky, ku ktorému sa pripojí aj strach zo smrti.  Môže sa však stať, že srdcový infarkt prebieha bez príznakov, respektíve, že jeho príznaky sú veľmi mierne.  Komplikácia infarktu so smrteľnými následkami je srdcová arytmia, resp. zlyhanie srdca, ktorým však možno predísť včas započatou odbornou liečbou.  V prípade srdcového infarktu je teda životne dôležité, aby sa postihnutý dostal okamžite do nemocnice, kde mu odstránia upchatie cievy.  Následkom srdcového infarktu môže nastať aj náhla srdcová smrť.   

Príčiny srdcového infarktu a jeho pozadie

Riziko srdcového infarktu môže zvyšovať veľa činiteľov, väčšinu z nich však možno odstrániť zmenou životného štýlu, tak sa vyhnúť tejto chorobe.                                            

  • Nesprávna výživa: najvyšším rizikovým faktorom je vysoká hladina tukov a cholesterolu v krvi, ktorá je daná konzumáciou jedál s vysokým množstvom cholesterolu. Kým LDL (zlý cholesterol) ,  transportujúci lipidy k cievam môže byť príčinou srdcového infarktu, tak HDL (dobrý cholesterol) znižuje kôrnatenie ciev, ako aj riziko srdcového infarktu.
  • Fajčenie: tak aktívne ako aj pasívne fajčenie z dlhodobého hľadiska poškodzujú vnútorné steny žíl, prispievajú k ukladaniu LDL- cholesterolu a iných škodlivých látok, ktoré môžu zabraňovať zdravému toku krvi, a robia žily tvrdšími. Fajčenie napomáha vzniku krvných zrazenín. Keď sa teda včas zriekneme fajčenia, značne znížime aj riziko srdcového infarktu.  
  • Vysoký krvný tlak: vysoký krvný tlak je stanovený množstvom krvi pumpovanej srdcom a jej tlakom na žily.  Zanedbaný vysoký krvný tlak poškodzuje koronárne cievy, a urýchľuje proces kôrnatenia ciev. Väčšinou sa vysoký krvný tlak ohlási v pokročilejšom veku, ale môže byť vyvolaný aj genetickou predispozíciou, nadváhou a konzumáciou príliš slaných jedál. Pokiaľ znížime vysoký krvný tlak, vykonali sme významný krok k prevencii srdcového infarktu.
  • Životný štýl s minimálnou pohybovou aktivitou: pasívny, sedavý spôsob života výrazne zvyšuje hladinu LDL cholesterolu, a prispieva k hromadeniu tukov. Každodenný telesný pohyb prispieva k regulácii krvného tlaku, čím sa znižuje možnosť srdcového infarktu.
  • Nadváha: keď pomer obsahu tuku dosiahne, resp. presiahne 30 %, značne sa zvyšuje výskyt kardiovaskulárnych chorôb: nadváha zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi, zvyšuje krvný tlak, napomáha vzniku diabetu.  Chráňme sa pred ňou kardiotréningmi, ktorými môžeme predchádzať aj vzniku srdcového infarktu.
  • Diabetes: cukrovka sa môže objaviť aj v detstve, ale tejto chorobe sú viac vystavení obézni a starší ľudia. Jej prítomnosť významne zvyšuje riziko vzniku infarktu.
  • Stres: dlhodobý stres môže prispieť k vzniku srdcového infarktu. Ľudia, žijúci v strese často svoje napätie zajedajú, alebo sú silní fajčiari, siahajú po alkohole alebo drogách, ktoré im spôsobujú prechodnú bezstarostnosť.  Priveľa stresu, ako aj náhle, silné výbuchy zlosti, zvyšujú riziko srdcového infarktu.
  • Konzumácia alkoholu: mierna konzumácia alkoholu, napr. počas jedla prispieva k zvýšeniu hladiny HDL  cholesterolu, čím chráni pred vznikom srdcového infarktu. Ide tu však napr. o antioxidačne pôsobiace červené víno, ktoré stimuluje trávenie a nie o konzum tvrdých liehovín.  Vysoká konzumácia alkoholu spôsobuje vysoký krvný tlak a zvyšuje aj hladinu triglyceridov, ktoré negatívne pôsobia na činnosť srdca.
  • Dedičnosť: čím viac sa vyskytuje srdcový infarkt u blízkych príbuzných, rodičov, starých rodičov, súrodencov, tým väčšia je pravdepodobnosť objavenia sa choroby aj u Vás.  Rovnako je preukázateľný dedičný sklon aj na zvýšenú hladinu cholesterolu a vysoký krvný tlak.
  • Vek: Srdcový infarkt postihuje v prvom rade mužov stredného veku, v prípade žien sa zvyšuje riziko vzniku po prechode.
  • Homocysteín: ľudia, ktorí majú zvýšené hodnoty homocysteínu v krvi, sú náchylnejší na srdcový infarkt, pretože táto aminokyselina prispieva ku kôrnateniu žíl.  Vzhľadom na to, že na štiepenie homocysteínu je potrebná kyselina listová, respektíve  vitamín B6, jeho príjmom sa znižuje riziko výskytu srdcového infarktu.

Čo hovoria vedci?

Pracovníci  Department of Clinical Pharmacology, Consorzio Mario Negri Sud sledovali zmeny zdravotného stavu 11 tisíc chorých, zotavujúcich sa po srdcovom infarkte. Z prieskumu vyplýva, že stredomorská diéta, založená na konzumácii rýb, ovocia, surovej a varenej zeleniny ako aj olivového oleja znižuje riziko predčasného úmrtia. Talianski vedci preto odporúčajú, aby chorí, ktorí prekonali srdcový infarkt konzumovali nezávisle od užívania liekov stredomorskú stravu (jedlá).

 

 

Facebook
Pinterest
Twitter
LinkedIn
Email