Ochorenie nazavné Parkinsonova choroba, patriace do skupiny chorôb pohybového ústrojenstva a chorôb jemnej motoriky, prvýkrát popísal James Parkinson. Ide o ochorenie centrálneho nervového systému, ktorého prvé príznaky môžu až o niekoľko desaťročí predstihnúť vážne ťažkosti zjaviace sa neskôr.
V Európe takmer dva milióny a na celom svete viac ako šesť miliónov pacientov trpiacich Parkinsonovou chorobou. V skutočnosti je ich však oveľa viac. Toto ochorenie sa predovšetkým týka ľudí vo veku 60 rokov a viac, ibaže z tejto skupiny podstupuje liečbu len 50-70 percent. Je tomu tak preto, že Parkinsonova choroba je ochorenie s pomalým nástupom často nejasných príznakov. Jej prvotné prejavy nie sú vôbec jednoznačné.
Príliš rýchlo odumierajúce nervové bunky
Nervové bunky produkujúce v mozgu dopamín pôsobením neúprosného času paralelne odumierajú, ak sa však tento proces výrazne urýchli, hovoríme o ochorení centrálneho nervového systému – Parkinsonovej chorobe. Chorobu v prvotnom štádiu nesignalizujú žiadne netypické príznaky: jej výskyt sa dá preukázať odberom vzorky mozgového tkaniva. Akonáhle dôjde k odumretiu 80% buniek produkujúcich dopamín, je to jasný signál dokazujúci prepuknutie ochorenia.
Príčiny vzniku choroby
Priama príčina vyvolávajúca odumieranie nervových tkanív nie je odbornej verejnosti doposiaľ dostatočne známa. Dôležitú úlohu pri jej vzniku však zohráva genetická predispozícia a vplyv okolia: ak je niekto na ňu napríklad náchylný, pokojne ju môžu vyvolať aj okolité faktory. U mladších jedincov trpiacich touto chorobou sa môže preukázať dedičná dispozícia, nie je to však zákonitosť. Toto ochorenie môže v generáciách pretrvávať dlhé roky bez akútneho prejavenia sa. Parkinsonovu chorobu môžu vyvolať poniektoré drogy, lieky užívajúce sa pri diagnózach psychiatrického pôvodu alebo sa môže objaviť ako následok po napadnutí kliešťom, čiže po zdiagnostikovaní kliešťovej encefalitídy. Najnovšie výskumy odhalili príčinné súvislosti aj medzi prepuknutím choroby a stavom našej črevnej flóry. Rizikovým faktorom však naďalej zostáva vek jedinca (nad 65 rokov sa možný výskyt ochorenia zdesaťnásobuje), dedičná predispozícia a znížená hladina estrogénu. Parkinsonova choroba postihuje v priemere viac mužov ako žien.
Príznaky Parkinsonovej choroby: poruchy postoja drobné písmo a hypomímia
Neuróny (transmitery), produkujúce dopamín a prenášajúce informáciu od jednej bunky k ďalšej, túto posúvajú po tzv. dopamínovej trase (cesta, po ktorej sa molekula dopamínu „pohybuje“) a prispievajú tak k normálnemu fungovaniu svalovej hmoty. Nie je teda náhoda, že pri strate neurónov v organizme najskôr dochádza k poruchám pohybov a jemnej motoriky. Typickými príznakmi Parkinsonovej choroby je preto znížená pohyblivosť a zvýšené svalové napätie. Na ilustráciu uvádzame, že napríklad u pacienta s prepuknutým ochorením je viditeľná istá stuhnutosť svalstva a pomalosť pohybov, predovšetkým v oblasti ramien a paží. Platí to aj v prípade chrbtového svalstva, kde sa postupne vytvorí tzv. zhrbený postoj. Ďalší typický príznak Parkinsonovej choroby je hypomímia, chorobne znížená hybnosť tvárového svalstva. Človek pohybuje zápästím tak, akoby bolo uviaznuté v ozubenom kolese, jeho písmo sa zreteľne zmenšuje – pacienti, ktorí ani netušia, akou chorobou trpia, sa v dôsledku týchto príznakov častejšie obracajú na odborníkov. U pacientov môžeme často spozorovať aj tzv. „syndróm vankúša“, keď si jedinec ležiaci na chrbte, nedokáže položiť hlavu na podložku.
Ďalšie príznaky Parkinsonovej choroby
Základným príznakom Parkinsonovej choroby sú poruchy postoja a chôdze. Jednoducho to znamená, že u pacienta dochádza k spomaleniu a zmenšeniu rozsahu pohybov. V praxi to vyzerá, že ak daného pacienta niekto omylom posotí, ten určite spadne. Pre pacienta v tomto štádiu sa práve z dôvodu neprimeraného svalového napätia stáva ťažkopádnym aj úkon zdvihnutia sa zo stoličky, stáva sa, že sa pacient nedokáže v spánku ani len otočiť na druhý bok. Ramená zostávajú počas chôdze pozdĺž tela, nepohybujú sa rovnomerne s chôdzou človeka, chôdza sa spomaľuje, až ju možno nazvať šuchtavou. Pokles duševných schopností nie je pre toto štádium príznačný, je zaznamenaný len približne v 20% prípadov. Tento je zjavný až v neskoršom, pokročilejšom štádiu ochorenia.
Varovné príznaky
Pre Parkinsonovu chorobu sú príznačné nielen poruchy pohybu a motoriky, existujú pri nej aj tzv. druhotné prejavy. Tie však dokážu prvotné symptómy choroby predbehnúť aj o desaťročia. Nejde o jednoznačné príznaky, často sú diagnostikované ako príznaky iných chorôb. Dôležité je načúvať im, pretože sa poľahky môže stať, že sú práve varovným signálom Parkinsonovej choroby. Patrí sem napríklad seborea, poruchy čuchu, zápcha, úzkostlivosť, depresie, strata záujmu, popudlivosť a nespokojnosť – toto je absolútny príznak klesajúcej hladiny dopamínu. Spadajú sem aj poruchy spánku, syndróm nepokojných nôh, slintanie, potenie, pomalšie myslenie, náhle zvýšenie krvného tlaku a stým súvisiace závrate.
Najdôležitejšie varovné symptómy v chronologickom poradí:
- Horné končatiny sa aj v stave pokoja mierne chvejú, svaly meravejú a prsty na rukách sa stávajú nešikovnými. Pohyblivosť pacienta je spomalená, písmo a písanie tučnejších písmen alebo číslic sa stáva problémovým. Objavuje sa seborea, vďaka obmedzenej hybnosti tvárového svalstva sa začína vytvárať hypomímia.
- Držanie tela sa zmení, pohyby sa prudko spomaľujú, začínajú sa objavovať depresívne stavy.
- Ťažkopádna, šuchtavá, prerývaná a zhrbená chôdza. Pacient trpiaci Parkinsonovou chorobou ľahko stráca rovnováhu, preto neustále hrozí riziko pádu. Reakčná doba sa predlžuje.
- Čoraz väčším prekážkam je u pacienta vystavená aj obyčajná chôdza i jemná motorika.
- Neschopnosť pohybu, osoba trpiaca Parkinsonovou chorobu už nedokáže ani stáť, sťažuje sa aj prehĺtanie.