V bežnej reči výraz „depresia“, prevzatý z klinickej psychiatrie, často nie je adekvátne používaný. Často povieme na niekoho, že má depresiu, keď ho vidíme skľúčeného a v zlej nálade, pričom depresia je omnoho závažnejší a zložitejší stav, ako zlá nálada počas všedného dňa. Človek trpiaci depresiou potrebuje často pomoc zvonka.
Charakteristické znaky depresie
Klinická depresia je choroba definovaná skupinou syndrómov, ktorej liečenie spadá do kompetencie lekára. Iba jednou charakteristickou črtou, ale často ani nie najtypickejšou, je negatívny psychický stav, smútok, pocit prázdna, ktorý pretrváva počas prevažnej časti dňa. „Násťroční“ majú sklony kompenzovať tieto pocity podráždenosťou. Najväčším nebezpečenstvom choroby je, že človek sa tak hlboko vnorí do vlastného trápenia, vnútorného sveta a pocitov, že stráca kontakt s realitou, a nie je schopný pochopiť, že je chorý a potrebuje pomoc. Charakteristickými znakmi môžu byť ešte neustála únava, neschopnosť zaspať, alebo naopak, prehnaná potreba spánku, neschopnosť precítiť emócie a vyjadriť ich, nezáujem, bezradostnosť, sebaobviňovanie a pohltenie vedomím viny, neschopnosť rozhodnúť sa a túžba po smrti (myšlienky na sebazničenie).
Druhy choroby
Depresiu môžeme rozčleniť na jednotlivé druhy z viacerých hľadísk. Podľa príčin vyvolávajúcich depresiu ju môžeme rozlíšiť na endogénnu (vzťahujúcu sa na nesprávne fungovanie organizmu), a na exogénnu, čiže zapríčinenú okolnosťami (tragédia, neúspech, silný nátlak, spoločenské napätie). Podľa foriem prejavu, alebo dĺžky trvania môžeme hovoriť o akútnej depresii (keď je vyvolaná konkrétnou príčinou, po odstránení alebo spracovaní ktorej sa stav zlepší) a chronická, ktorá môže trvať aj po celý život. Iné pomenovanie klinickej depresie je unipolárna depresia. Toto pomenovanie poukazuje na trvalé vychýlenie chorého od normálneho spôsobu života do negatívneho psychického stavu. Existuje však aj choroba nazývaná bipolárna depresia, v bežnej reči zaužívane maniacka depresia, v rámci ktorej sa s normálnym stavom striedajú stavy depresívne (extrémne negativne) a maniacke (extrémne pozitívne).