Na osobnú hygienu kladie každý z nás mimoriadny dôraz. Sprchujeme sa, kúpeme a niekoľkokrát denne si umývame ruky. Vôbec sa však nezamýšľame nad tým, že zatiaľ čo zo seba dôkladne odstraňujeme choroboplodné zárodky, nevedomky dostávame do nášho organizmu aj toxické látky, preto používajme organické (prírodné) mydlá bez škodlivých látok.
Organické (prírodné) mydlá sú takmer tak staré ako civilizácia. Prvé formy na výrobu mydla – v ktorých boli identifikované látky svojím zložením podobné mydlám – sa našli na území starovekého Babylonu, sú teda približne 5000 rokov staré. Ale aj starovekí Egypťania, 1500 rokov pred naším letopočtom, používali na osobnú hygienu produkt podobného zloženia, ktorý obsahoval alkalické soli, tuky rastlinného a živočíšneho pôvodu a esenciálne oleje.
Pokožka nás chráni – chráňme ju aj my
Pokožka priemerného človeka má asi 2 m2, je to prvá obranná línia ľudského tela. Svoju úlohu však môže plniť len v prípade, ak je zdravá, preto je prvoradé, aby sme svoju pokožku vhodne ošetrovali a chránili. Zabezpečme jej potrebný prísun minerálnych látok a vitamínov, nedopusťme, aby trpela akýmkoľvek nedostatkom. Napriek skutočnosti, že máme k dispozícii množstvo ošetrujúcich prípravkov, nie je jedno, pre ktoré sa rozhodneme. Môže sa ľahko stať, že ich používaním sa do našej pokožky popri účinných zložkách dostanú aj škodlivé látky. Zvlášť to platí o používaní mydiel, ktorým, bohužiaľ, z hľadiska starostlivosti o pleť nevenujeme dostatočnú pozornosť. A pritom sa spomedzi kozmetických a čistiacich prostriedkov dostávame do styku najviac práve s mydlom.
Toxické látky v mydle
Vo väčšine chemicky vyrábaných kozmetických prípravkov, teda aj v mydlách, sa vyskytujú ropné deriváty. Metyl-, etyl-, butyl-, alebo propylparabény môžu zvyšovať riziko vzniku nádorových ochorení. Okrem toho patria medzi xenoestrogény, čiže látky ničiace hormóny. Nakoľko zabraňujú produkcii estrogénu, negatívne ovplyvňujú prirodzený vývoj organizmu.
Asi najnebezpečnejšou zložkou mydiel je laurylsulfát sodný (Sodium Lauryl Sulfate), ktorý zvyšuje čistiaci účinok a penenie prípravku, alebo jeho „dvojča“ s obsahom alkoholu – laurethsulfát sodný (Sodium Laureth Sulfate). Vo veľkej miere irituje pokožku, môže byť príčinou vzniku zápalu kože, ekzému, lupín a tiež vyvoláva svrbenie – predovšetkým na pokožke hlavy – a pálenie očí. Ničí kožné bunky a bielkoviny a tuky, ktoré sú základnou stavebnou jednotkou svalov. Poškodzuje zdravotný stav očí, u dospelých môže vyvolať vznik sivého zákalu. Z organizmu sa odbúrava za minimálne päť dní, pričom z pokožky zároveň odstraňuje jej prirodzenú ochrannú vrstvu. Oslabuje imunitný systém, a ak sa spojí s inými chemickými látkami, môže vzniknúť nitrozamín, ktorý je, podobne ako iné nitráty používané pri výrobe, karcinogénny. Veľa o problematike vypovedá aj to, že laurylsulfát sodný sa často používa v prostriedkoch na umývanie áut a ničenie hmyzu.
Čo hovoria vedci?
Vedci z Philipps – Universität v Marburgu preskúmali účinok laurylsulfátu sodného na pokožku. Štúdia, uverejnená v odbornom časopise European Journal of Dermatology potvrdila, že zvýšením obsahu laurylsulfátu sodného sa zároveň zvyšuje aj miera iritácie pokožky.
Používajme prírodné produkty
Celkom iste sa škodlivým účinkom ropných derivátov a laurylsulfátu sodného dokážeme vyhnúť, ak budeme používať prírodné mydlá. Obzvlášť sa odporúča mydlo z kozieho mlieka a kokosového oleja, ktoré si môžeme pripraviť hoci aj doma. Organické mydlá, rovnako ako klasické, majú vynikajúce čistiace účinky, výborne ošetrujú pleť a pritom neškodia organizmu.
Vedeli ste?
Dnešný názov mydla pochádza z latinských jazykov: pôvod môžeme vyvodiť z výrazu „sapo“, ktoré súvisí s výrazom „sebo“, označujúce loj. Mydlo totiž spočiatku používali hlavne na umývanie vlasov a pokožky hlavy. Už Plinius starší – staroveký encyklopedista a polyhistor – v jednom zo svojich diel okrem iného spomína, že nesúhlasí s používaním čistiacich prostriedkov. Pritom tieto staroveké prípravky boli v porovnaní s tým, čo v súčasnosti nachádzame na pultoch obchodov, skutočne neškodné.