Crohnova choroba zasahuje väčšinou tenké a hrubé črevo. Charakteristickými príznakmi sú zápal časti vnútornej steny čreva, opuch, ako aj vytváranie rôznych vredov. Je dôležité spoznať čo najskôr varovné signály, aby sa včas mohlo začas s liečbou.
Čím ďalej tým častejšie sa vyskytujúca Crohnova choroba nie je ničím iným, ako chronickým zápalom, ktorý prakticky môže zasahovať celú tráviacu sústavu, od ústnej dutiny až po konečník, ale najčastejšie sa vyskytuje v poslednom úseku tenkého čreva, a najviac v hrubom čreve.
Vo veľkom percentuálnom zastúpení sa objavuje aj v okruhu mladých dospelých -20/25 rokov, na druhom „mieste“ sú to ľudia nad 65 rokov, ktorí trpia touto chorobou, medzi chorými sa nachádza početné množstvo detí a detí v pubertálnom veku. Crohnova choroba sa vyskytuje takmer iba vo vyspelých krajinách, v rozvojových krajinách je takmer neznáma, preto ju možno považovať za civilizačnú chorobu.
Príznaky Crohnovej choroby
Hoci sa príznaky Crohnovej choroby menia v závislosti od závažnosti ochorenia, môžeme kľudne vyhlásiť, že medzi dôležitejšie charakteristiky patrí silný kŕč v podbrušku, ktorý je niekedy tak silný, že si ho možno pomýliť s akútnym zápalom slepého čreva. Bolesť začína väčšinou okolo pupku, alebo na pravej strane podbruška, a objaví sa najmä po jedle. V zriedkavejších prípadoch je Crohnova choroba sprevádzaná chronickými bolesťami kĺbov, nechutenstvom a bezdôvodným chudnutím. Spomedzi skorých príznakov Crohnovej choroby je dôležité spomenúť perianálne fistuly, v oblasti análu sa objavia abnormálne otvory medzi črevom a okolím a abscesy.
Príčiny vzniku Crohnovej choroby
Tak, ako nie sú vždy jednoznačné príznaky Crohnovej choroby, tak nie sú vyjasnené ani presné príčiny jej vzniku. Podľa stavu vedeckých výskumov Crohnova choroba nie je nákazlivá, nie je psychického pôvodu, teda nie je spôsobená stresom alebo depresiou. Hoci v pozadí nestoja nesprávne zvyky v jedení, zdá sa, že diéta môže výrazne pomôcť v zlepšení stavu. Pri skúmaní genetických príčin je evidentné, že Crohnova choroba sa v rodine môže opakovať, ale v rozpore s inými genetickými chorobami, ako napr. krvácavosť, anémia, atď, je nepravdepodobné, že Crohnova choroba ohrozuje aj priamych potomkov.
Prečo je Crohnova choroba chronická? V rozpore s akútnymi ochoreniami, ako napr. chrípka, ktorej priebeh je rýchly a dobre ohraničiteľný, také chronické choroby ako Crohnova choroba sa často nevyliečia celkom. Napriek tomu sa chorý môže veľmi dlhú dobu cítiť dobre, a nemať žiadne príznaky a potom sa bez evidentnej príčiny príznaky znova objavia. Žiaľ, v súčasnosti nedisponujeme žiadnymi prostriedkami, ktoré by nás vopred upozornili, že Crohnova choroba sa obnoví, ale podľa štatistík sa častejšie objaví znova po dlhodobom užívaní liekov, alebo po operáciách, keď je imunitná sústava vystavená väčšej námahe.
Komplikácie Crohnovej choroby
Jednou z najzávažnejších komplikácií Crohnovej choroby je zúženie hrubého čreva, alebo jeho celkové uzavretie, ktoré sú spôsobené neustálym zápalom, v takomto prípade sa stolica vyprázdňuje iba čiastočne a v organizme sa hromadia toxíny. Tieto toxíny pôsobia škodlivo dlhodobo nielen v danom úseku čreva. Časom pôsobia škodlivo na funkciu všetkých orgánov. V prípade úplného uzavretia sa v príznakoch Crohnovej choroby objaví nutkanie na vracanie, silné záchvaty zvracania, vysoká horúčka, tieto stavy možno zastaviť často iba za pomoci lekárskeho zásahu. Každý organizmus potrebuje rastlinnú vlákninu, v prípade Crohnovej choroby je predsa len lepšie, keď sa konzumuje len ľahko stáviteľná vláknina, surová, čerstvá, alebo parená zelenina a ovocie a vyhýbať sa ťažkým jedlám. Medzi príznakmi Crohnovej choroby sú časté „perforácie“, ktoré spôsobuje výskyt perianálnych fistúl, a môžu spôsobovať vážne krvácania. Tieto sa však väčšinou vyvíjajú postupne, a ich závažnosť je úmerná postupu Crohnovej choroby. Vážne problémy môžu spôsobovať aj abscesy v podbrušku, týkajúce sa asi 25 % pacientov, tento stav vedie k poškodzovaniu buniek zasiahnutej črevnej steny.
Vedeli ste?
Crohnova choroba dostala svoje meno od Burrila Bernarda Crohna, amerického interného lekára, ktorý v roku 1932 prvýkrát definoval túto chorobu.